Notes


HomeHome    SearchSearch    PrintPrint    Login - User: anonymousLogin    Add BookmarkAdd Bookmark

Tree:  

Matches 101 to 123 of 123

      «Prev 1 2 3

   Notes   Linked to 
101 Got shot near Nonghet, Laos Tshob (+) THAO
 
102 Note from Txiv Xeeb:
Thaum uarrog Khejsuar (1960-73) Yawg Xaivtsur thiab Yawg Gaj-hua gawd obkwvtij nrog Tojxeem Faivntaj thiab cov kwvtij nyob tim Hoibkhibneer,thiab thaum ntawd Tub tabtom tiav hlua thiab muajzog hov. Nw nrogFaivntaj uar tubrog hauv zo thiab muaj ib hnub Faivntaj txawm kom nw mumuab cov phoms hauv qhovtsuar rabpuav tawmlo siv. Ce nw txawm mu lir hai,thiab thaum nw gagmu txog hauv txawm muaj neeg caw ib lub lubtej lotxivtawg raurntawm cov phoms ib sab. Nw mu dawm tawg raug nw tuag lawm,thiab tuag thaum hlua ua tseem tsi taur yuavpojniam.
Tomqab ntawd tsi ntev txawm hnov neegs piav tia uarntej nw yov muhauv nw twb xubuarbaursuav lawm tia nw ntoor xyom thiab thaum nw mu txogntawd nw twb hler nwlub tshor ntawd, tsuayog nwlub cev mu xwb. 
Tub (+) THAO
 
103 Note from Txiv Xeeb:
Muaj ib xyoo, lawd mu luaj teb raurnram ntug Dej Najngwj lo Najnyeej,thiab muaj ib hnub, yav hnubqaij, ntuj sov, lawd txawm mu tuar je. Hnubntawd lawd txawm tuartaur ib tug je dawb loj luaj ib tug mernyuam buarpeb cheej thiab ib cor ntaur heev. Lawd cojlo sib faib ntim ntug. TxivXaivtsur tsi muaj dabtsir raur nwcov jes ce nw txawm hler nwlub ri lo pavob sabs cegs ntim lawd raurhauv thiab kwvlo tsev.
Rawlir txivneeb nrur lu kuj xwlir nw uar txhaum dab zaj tebchawntawd lawm, luag thiaj uar raur nw mob thiab mobtaur ib xyoo txwm gau uarnw yuag heev thiab tsua tshuav cov pobtxhars thiab txoj siar lawm xwb.Thaum kawg, nw kuj taur ta sim neer-tim Hoibkhibneer. 
XaivTsu THAO
 
104 Died in Vinai, Thailand Yab (+) THAO
 
105 Mr. Neeb Thoj was struck by a metal on the machine that he was working with and was killed in 1996. Neeb THOJ
 
106 Migration from China:

We can trace our history to Southern China in the 1880's. It is not knowwhen our ancestors migrated to Laos. We know that we have 7 generationsin Laos. But our relatives in China claimed that they are the 9thgeneration. It seems that we don't know the first two generations afterour ancestors left China.

Our family were members of the Hmong in China. According to Chinesehistory, the hmong were recorded to be living in China 5000 years ago,along the Yellow river. As the Han Chinese began to expand, for examplein Hunan, extensive Chinese settlement of the region occurred between the8th and 11th centuries, displacing the Miao (Hmong), Tujia, Yao, andother ethnic minorities into the western uplands.
In 1799 the non-Chinese Miao (Hmong) aboriginal group revolted in theprovinces of Hunan and Guizhou. It was during this period that many Hmongwere pushed out of their home or being persecuted. Some Hmong began tomove southwards and eventually reach North Vietnam and Laos by 1810-1920.

It was perhaps during this time that our ancestors - 4 brothers known asNkauj Sua, Pajlaim, Xov Choo and Ntawv - began their migration. Familylegends , our ancestors were beeing chased by the Chinese.. As manyHmong were fleeing China, two brothers, Nkauj Sua and Xov Choo, decidedto leave as well. The Hmong began to move southwards, looking for a newmountain for their family. They finally arrived in Laos where theysettled.

According to the story told by our elders, our ancestors, Nkauj Sua andXov Choo, traveled far, crossing the Green river and the Red river.Nkauj Sua managed to cross the rivers but Xov Choo was stranded behind.Nkauj Sua continued the journey, hoping that his brother would catch uplater.

One story goes like this. He was very hungry on the way so he traded hisdaughter for a 3 cakes (3 lub ncuav pias). After eaten the cakes heregained strength to continue his journey. Three days later, he reacheda dense forest and met with two other Hmong - a Hmong Vaj and a Xyooj.They then traveled together. They arrived at a dense bamboo forest.They cut down the bamboo, rubbed them together to make fire to warmthem. It was cold. They put the "hmoov-pias" in the bamboo and cookedthem. Once eaten, they continued their journey.

Nkauj Sua finally arrived at a country called Tiaj Nquab where he decidedto wait for his brother Xov Choo. He waited and waited. Many peoplearrived. But Xov Choo was not among them. One of the new arrival wascalled Vaj Ncuab.

After a long wait, he left Tiaj Nquab with Vaj Ncuab to continue theirjourney. On their way, there were fertile lands with green vegetablegardens. They picked the vegetables and cooked them in bamboo. They hadno knife thus they could only use their hands to twist the vegetables topieces (npaws zaub). As they had no salt, they just eat the vegetablesunsalted (noj zaub tsuag). Since that very moment, all Hmong neverforget their traditional dish of "zaub tsuag" and npaws zaub hau noj.

They continued their journey and passed through a country known as TiajMos Hlub. Finally they arrived at Looj Hej Choj Xyoob. Nkauj Sua waitedfor his brother. Once again, he traded his second daughter for 3 handfulof hmoov pias. He left there soon after. He continued his journey. Hetraveled and traveled until he reached a big lake. He heard that therewas a virgin forest with fertile land and known as Looj Hej.

Nkauj Sua decided to settle in Long Hej or better known as Nong Het.

It is sad that we know nothing about the life of Nkauj Sua. All we knowis that he had three sons but it was not known how many daughters hehad. The first son was called Ntxoov Xab (who was Xaiv Kaub's father),the second son was called Tshuas Pov (or Pov Muas) and the third son wasFav Kawm (who is the grandfather of Kim in USA). 
Nkauj Sua THOJ
 
107 Ntxoov Xab had 2 children only. One son called Kaub (Xaiv Kaub -Saykao) and a daughter called Tshaus who married Ntxoov Vaj Loj in ThavThaub. Tshaus had 2 sons and one daughter but their names are not known.

Tshuas Pov, Nkauj Sua's second son, had one son, Foom and now only hadone living daughter Ntshuab.

Dxoovxab kevtuag
Tomqab ua Yawg Dxoovxab yuavtaur pog tsi ntev, gawd kuj taur mu rawneej-tsar, uarneej nyob tsi taur petsawg xyoor, thiab nyuamqhuav yugtaurYawg Xaivkaub tib leeg xwb. Gawd mu luaj teb, yawg ntov ntoors, ntoor kujtaur lo muab yawg ntau tuag
Lirnor peb tsev noob Gaujsuar ... nor thiaj muaj lub keeb ciar thiabraug muam-phauj tsawm tseg kom txhob mu raw neejtsar. Yog leejtwg tsimloog, nw yovtaur txai Yawg Dxoovxab txoj kev, lo yov jib kevtsauntuj lwmyam lo uarneej txomnyem, tubki vam...
Tejnors sawvdaw yov jeeg thiab tsi jeeg lo jiar lir Xyooj loTswvchoj thiab Txhim gawd. Thaum kawg Xyooj raug phom tuag ya kev yancuar yamtsi muaj neeg paub, thiab muaj tub tsawg heev. Txhim lo ibyam,tsi kam raw kwvtij, thaum kawg, kuj taur cov niamtubs tseg ua tsuamuaj ib tug tub thiab ib tug dxhai xwb thiab. 
Ntxoov Xab THOJ
 
108 Baed on the information from a group of "Hmoob Thoj caiv hluav-taws" inChina, they are at least 9th generation. They claimed that one of thebrother who left China was called Npliaj Sua (Blia Sua). We donot knowif Blia Sua and Nkauj Sua is the same person or they are father and son.

But one thing is certain. On the Xaiv Kaub (Saykao) family, we cantrace our root to Nkauj Sua. But we are not sure whether Nkauj Sua butas stated earlier, we have no information about his life in Laos.

According to Grandma Nyiajlwm, Xaivkaub (Saykao) was an orphan at theearly age. As a boy he was very poor, his clothes was torn everywhere.People were making fun of him and called "Kaub khaub hlab". He was seenaround the locality with his queej as he was a clever young man and hadbecome an excellent queej?players. Through his queej, he was attractedto many girls.

No one understood how he did it but he won the heart of Mab Loj, thedaughter of Faiv Hlwb Loj, the warlord in the region. It must be hisdestiny. An orphan married a rich girl ! It was like a fairy tale butit was the true story.

The marriage was a giant step in his life.

Beeing a poor young man, he was unable topay for his bride price. Hewas badly treated by his father?in?law during the early period of hismarriage. His father?in?law told him, "To be like me, Kaub khaub hlabwould have to look at the blue sky. Each time, Kaub khaub hlab eat myfood, he would have diarrhea for days...". These words pierced Saykao'sheart. This drives him to work very hard regardless of the price he hadto pay. His determination soon born fruit. Two years later, he earnedenough money to pay his father-in-law. And a few years later, Saykao wasable to prove to every one that he was no different from any one else.He had achieved self?sufficiency, became wealthy and won the respect ofthe Hmong in the locality. His father?in?law was the first toacknowledge the success of his son?in?law. And since that day, there wasonly love and respect between the two men.

Saykao told his son, Nyiaj Lwm, to tell all his descendents about hisexperience. "Tell them all of what I have gone through and of what Ihave achieved. The humilition I received, gave me heart to fight theimpossible. With the determination (heart), the will to achieve and thepower within each one of us, (mob siab, rau siab thiab rau zog), all ofyou can achieve as I have done." This philosophy of life is being passeddown to all descendents.

Saykao had 12 children to ensure his descendent as he had no brother.

Additional Note from Txiv Xeeb:
KEVTAWG NTAWM PEB TSEVNEEG

Tomqab ua tsi muaj neeg nyob lub Zo Leemkhabxab lo Zo Xaivkaub lawm,ta-nrhor kuv txiv lawdcov kwvtij taur tsivmu nyob tim lub Zo Bavpej.Sawvdaw muaj vag muaj tser, muaj liaj muaj teb, muaj qoob muaj loo, muajtsiag muaj txhur, noj tsi qig, hau tsi coo, thiab taurzoor nyobkajsiab-lug taur ib sijhuam; thiab Txiv Txiajvaj tuag raur ntawd.
Txij thaum Yawg Phanya Tubbi Li Foom taur louar nom, nw taurtsimtxom peb haiv Hmoob lawm tsi tub. Nw taur mu tuar peb niam thiab pebtxiv lub zo, hlawv lawdtej vajtser kubhnyiab tag, thiab khuav tanrhorpebcov kwvtij lo raur Loojhej. Thaum , muajhmoor, Yawghlob Vaj Povhor mu uar tubrog Fabki; lirntawd nw txiv, Yawmtxiv Neejtswb Vaj, thiajtaur mu lav peb tsevneeg tagnrhor lo nrog nw nyob pem Hav Tabseeb.Sawvdaw nyob ntawd taur ib ntu, Hlob Nyiajlwm thiab Hlob Txhiajsuav thiajtaur tsor Neejtswb, Pajcair, thiab Bliajyob, lawd peb leegs tuajmu kawmntawv raurpem Xeev. Tomqab nor Hlob Nyiajlwm taur ta simneej raur lub zontawd. Neejtswb, Pajcair, thiab Bliajyob thiaj mu uar tubrog nrogYawghlob Vaj Pov.
Taur ib ntu tomqab nor, Nyablaj tuaj tuar Hav Tabseeb, peb tsevneegthiaj khiav-mu gaum nram Qabtsua Nyiaj. Yawghlob Vaj Pov thiab lawd pebkwvtij thiaj nqilo tuar lawd nyob lub zo ntawd. Thaum xubthawj kuj tsimuaj teebmeem dabtsir, tabsi ib om-qab nor lawd taur tuar Tshobthiab Liab tuag thiaj uar raur Hlob Txhiajsuav baurtaw, nw thiaj coj TxivTxiajvaj tsevneeg nrog nw duar Mualoom lawm. Ho Hlob Sooblwj khiavmu rawneejtsar duar Phuamloom lawm thiab, nw tsua tshuav lawd tsib yigs lawmxwb. Tom-qab ntawd dxiv, lawd thiaj mu puavtaur tanrhor cov kwvtij lonyob pem Xeev nor lawm, xwlir Faivntaj, Txiv Nomvw, thiab Txiv Nchaivtxotaur lo nyob raurtim Hoibkhibneer, Neejtswb thiab Bliajyob nyob tomLajhuaab, ho Pajcair thiab Txiv Pajbliam nyob tom Xeev. Ho kuv txiv tibyig gaum havzoov thiab xavlo baurtaw, nw thiaj txiavtximsiab khiavmu rawHlob Txhiajsuav duartim Mualoom lawm. Kuv tseem ncor lem loog taur, xwlirmuaj ib hmo tsauntuj zuag ntawm qhovmuags, peb mu txog ib lub havzoov,peb sor, kuv niam thaur taur ib laujkaubplabqaib mov lo raur raur pebnoj; kuv pom kuv txiv txiav-taur ib cor blooj txoob lo puar peb nojtsauntujnti. Dhaur ntawd xyov yog lirca lawm. Rawlir kuv niam piav ma,thaum ntawd, Xyor tseem mer thiab tsua mutauskev xwb, ntuj lo lonag, kevlo fab thiab, nw zia, zia, zia tejmer nroj thiab nqeeb taug ntug kev ma,nqeeb hlai, hlai, hlai newtejmers tes tor tag thiab uarpaug viag; honewtej kortawrs lo kuj tsaur rawv hauv tejniag avgo uar new kortawrs lwjtag peb thiaj mu txog tim hlob lawd.
Kuv ncor, kuv txiv taur nrog peb uar ib cim teb bleg xwb ce Thoj Tublawd txawm tuaj to cov neegs mu uar tebchaw. Thaum ntawd Hlob Txhiajsuavthiab kuv txiv chimsiab heev, nw thiaj tsor Toojpov nrog Nyiajnu thiabkuv txiv thiab cov kwvtij mu ubchaw.
Muaj ib taigki, kuv pom tsoom tub hlua sawvtaur ib tiaj thiab kuvtxiv yog tu siab-tshaj. Dhaur ntawd lawd taur ncaim peb lawm. Pebcovniamtubs nrog Hlob lawd nyob taur ib ntu, kuv txiv thiaj tsor neegs lo tokuv niam peb mu. Thaum ntawd peb mb nram Xataib, ciamteb Xanwam. Kuvtxiv lau lawm, lawd ciar nw uar tu nrog cov pojniams thiab mernyuams nyobtomqab xwb, lirntawd nw thiaj nrog kuv niam peb nyob tamulir. Peb mu luajteb, ntov ntoors, uar blej thiab pobkw. Khwvyee xyoor 1955, koojtxomfavthiab na-txomfav muab pebcov blej noj ta huv huv, peb tsi taur dabtsirnoj, kuv niam lawd thiaj mu cog qontoor cuag dabtsir, ua yog muaj ib zaugTsur wb mu zaum saum ib lub tsevteb ntawm ib phab tojdxhab, kuv jhairheev, kuv nyob pem qhov chawr pwr xwb; ho Tsur tuamyim heev, nw mu tuajpognram phabjar tsev kawgkiag thiab fiav kortawrs mumu-lolo. Muaj ib zaugnw fiavtaur sibzog merji lawm uar nw yar plhor lir tu qav duar ntai hauvav thiab uarzawvzawg duar pognram ib ntar teb thiaj mam mu khuam ib lubhauvpau ntoor. Nw tawvplab, lujtshib, thiab pobmuag hlertawv tag thiabtxiarjhav txev. Nw quaj lauglaw. Niamtij Toojtuam mam lo muab nw nqarlotsor saum tsev. Thiab twb yog nyob lub zo ntawd ua kuv txiv tsor Kabyeebmu kawm ntawv.
Lub zo peb nyob ntawd txia heev raurqhov nw tsi muaj petsawg yimneeg. Muaj ib zaug Nyiajnu tu dxhai, huruar Yaiv, mob hnyav heev thiabyov tuag. Lawdcov laus mu zov tag thiab ciar pebcov mernyuamyau pwr hauvtsev xwb ma kuv jhair ta ta thiab auv pam tobhaur yuav xwb. Tsi talir ntawd xwb, nw tseem muaj ib cor kab quaj tia, "Taur lawm laur! Taurlawm laur!" nor thiab ma kuv hajyam tsi taurluag ibqhor hlor.
Tomqab Yaiv tuag thiab lawd muab nw lo tag, peb thiaj txavmu nyob iblub zo nram ciamteb Blog thiab Nyablaj. Muaj ib zaug, kuv txiv thiab ibtug, peb mu xyua Nyab-laj, kuv txiv yov muab kuv tsormu kawm ntawv; kuvtsi kam, kuv quaj tasiabnrhor.hiaj coj kuv rovlo tsev thiab wbniajhnub mu nuvje raw tu dej nram peb qabzog. Nw muaj jes heev, txhuarzau wb mu ma yeej nqar tsheej ntwg jes tis liabploogs lo tsev xwb.
Uarntej peb yov tsivlo, kuv niam thiab kuv txiv, gawd taur hai raurKabyeeb tia, "Mer naib, peb yov sib ncaimmu deb heev thiab xyov yovtavtwg mam taur rovlo sib jib. Koj nyob, thaumtwg yog koj ncor peb nor cekoj mu xyua Hlob Txhiajsuav lawmtaloom, raurqhov pebtxoj kevsibncaimzaum nor yov zoor lirca..."
Nw taur teb gawd tia, "Niam thiab txiv, kuv yov nrog neb mu thiab,txawm ruam lo kavliam, tsuav peb taur uarker xwb."
Kuv txiv hai tia, "Tim txoj kevchim e thiaj tia txawm ib tug ruam lociar ib tug jer thiaj lir. Lirnor kuv thiaj tsor koj mu kawm ntawv kom louar taur ib tug neeg zoor tam kuvlub hwjchim. Mer naib kavtsij mu mog!"
Nw quaj heev, tabsi tawv tsi dhaur kuv txiv, nw thiaj uar ib siabnyob kawm ntawv Nyablaj lawm.
Dhaurntawd ce peb thiaj ncaim nw lo raurpem Nroog Xanwam thiab caijnyob-hoom Bivaw Fabki lo raur Phooxabvam lawm. Lawd muab peb xarmu nyobtom ib cor mernyuam tsev hauv ib lub mernyuam kwjhar tom Tiaj Rhawv Zeb.Thaum ntawd kuv niam mob heevd hai tia, "Nimnor tebchaw tu lawm.Leejtwg muaj kwvtij nyob qhov-twg lo yeejmeem mu raw taur."
Lirntawd xyov yog leejtwg thiaj qivtaur ib tug txiv nee liab raurkuv niam caij thiab muab ob-peb tugs tubrogs xar peb lo tim Hobkhibneerthiab kom lo nrog Faivntaj lawd nyob. Thaum ntawd peb lo nrog Txiv Nomvwlawd nyob uar ib tser. Txiv Dxb yog ib phaj neeg thiab nyiam ncerntoors heev, wb niajhnub mu ncer lawdcov ntoors nram qab-tsibtaug uarsir.
Taur ib ntu, peb thiaj mu uartaur ib lub tsev raurtom tiaj buab PogNchiavdxawg lawdlub. Tsi ntev, Hlob Sooblwj kuj lo raw peb thiab peb pebyigs nyob ntawm lub tiaj ntawd. Txiv Kuam wb niajhnub mu kwv dej nramkwjhar.
Peb nyob ntawd taur ib ntu, tebchaw uarrog, tijlaug Neejtswb,Pajcair, thiab Bliaj-yob, lawd khiav lo raur Pajdoo; Txiv Pajbliam horkhiav rovqabmu raw Hlob Txhiajsuav lawd lawm. Taur ib ntu tomqab nordxiv, tijlaug Toojtuam, Yij Pajyeeb Vwj,b kuv txiv, lawd mu yuavnyuj tom Nra lo uar nyujdab raur tijlaug Suavlwm thiaj raug tojxeemFaivntaj liam tia lawd mu cuag Nyablaj. Lirntawd peb thiaj taur duarPhakhao lawm (xy. Suavlwm yov uar nyujdab), thiab kuv thiaj mu pib kawmntawv tiag tiag raur tid. Kuv kawm tiav xyoor 6, xyoor 1967. Dhaur ntawdkuv thiaj mu kawm tom Xathoo taur peb xyoos thiab mu kawm nram Vientianetaur 5 xyoos. Kuv xyoor kawg yog nyob hauv lub Tsevkawm Kevcair thiabKevtswjfwm, pab B, ua Fabki huruar classe de seconde. Tomqab xeem ta raurclasse de premiere, tebchaw pua, cov neegs khiav rirw raur Thaibteb.Niamtij Neejtswb hai kom kuv lo to cov kwvtij nyob Phakhao mu raurVientiane, kuv lo tsev kuv thiaj daig raur ped thiab taur ob hlis tomqabraug kuavmu nyob tom Nra. Lirnor peb thiaj rovmu jib Toojpov, Teev, thiabKabyeeb, lawd ntawm qhovmuags ua yog sib ncaimtaur 17 xyoor sawvdaw thiajmam rovqab sib pom.
Thaum peb nyuamqhuav mu txog ntuar, peb mu nyob pem lub Zo TsuarTawg, ua tsua muaj (1) kuv txiv, (2) Toojpov, (3) Xaivkau, (4) Suav Loj,Leej, thiab Xaivpov; ho Toojtuam hor nrog cov neejtsars Hmoob Yaj nyobBannock ua nrug tsi deb ntawm peb yooj mu raw neejtsar duartim lubZo Nampae lawm.
Tomqab nor cov nomtswv tsi pub peb nyob lub Zo Tsuar Tawg, peb thiajtaur mu nrog lawd nyob tim lub Zo Bannock, thiab nyob ntawd tsi muajtsawg xyoor, lawd hor kom peb tsiv rovmu nyob tim lub Zo Tsuar Tawg duar,raurqhov tid thiaj dav thiab b dua tim Bannock. Lirntawd peb thiajrovmu nyob peblub qub zog taur ob-peb xyoo ce Xyooj hor lo nrog peb nyobuarker. Nw lo nyob taur ob xyoos, kuv hai tia kuv yov khiav-tuaj raurtebchaw thib peb, nw tursiab heev thiab hai tia, "Qhov kuv lo nrog nejnyob ntawmnor yog vim muaj koj xwb kuv thiaj lo, tabsi lo txog hnub norkoj uar kwv hor yov mu koj ce kuv yov rovqabmu nrog kuv yawmtxiv nyob timqub zog."
Lirntawd nw to kuv sawvkev xwb ce nw twb rovqablawm. Xam tanrhor pebmu nyobtaur 8 xyoors tom Nra. Kuv yuavpojniam nyob lub Zo Tsuar Tawg obzaugs, tu niamhlob huruar Jum Mua, ua yog Commandant Mua Po tu dxhai;thiab niamnrab, huruar Maiv Yaj,og Yawmtxiv Nyiajthoob Yaj tu dxhai.Peb taur sib nrauj tag tomqab sib yuav tsi muaj petsawg hlir. Kuv tursiabheev kuv thiaj tsi yuavpojniam dxiv lir lawm.
Ntawm pebcov kwvtij nyob Blogteb lub sijhawm ntawd kuj muaj nyobraur ub raur nor ib zog ib yig lo ob yigs lo tshaj xwlir: Bannock (1) kuvtxiv wb, (2) Vaj, (3) Xaivkau, (4) Suav Loj, (5) Txhim, (6) Tsab, (7)Xyooj; Kiaujkha, (8) Pov Lauj; Phoanh, (9) Va; Khaabkhaim, (10)Teev; Vientiane, (11) Kabyeeb thiab (12) Toojpov; Sayaburi, (13) Tuam.

Txij ntawmnor mu kuv thov piav merji txog tijlaug Tuam lub neej:Muaj ib xyoo thaum peb nyob Bannock, Tuam mu uarhaulwm mwaar nyob lubXeev Sayaburi. Nw mu yuav ib tug gaujfar Blog ua niamtxiv muaj tsawv nyobtid. Taur ib ntu tomqab nor niamtai taur hai raur nw tia, "Koj hai tiakoj yog zoor neeg thiab muaj kwv muaj tig nor koj sim mu nqar kom taur 5ki nyiaj dawb tuaj raur kuv saib tsor, kuv thiaj jeeg koj."
Lirntawd nw thiaj taur lo thov kuv niam thiab kuv txiv kom muab ibqhor nyiaj lir hai raur nw nqarmu raur nw niamtai. Kuv txiv gawd hai tiatsi muaj nyiaj lawm, gawd thiaj muabtaur 2 nyuags kis nyiaj dawb zoorthiab torqhov raur nw nqar lawm.
Tomqab nor hnov xov lo tia muaj ib hmo, nw looj tobhaur thiab xuayajphom lo khoor nw niamtai yuav nyiaj. Nw niamtai paub nwlub suab zoor,new thiaj hai tia, "Vauv, koj losad! Koj tseem yov lo khuj kuv uar niamyuav nyiaj thiab nor lo?"
Nw txajmuag, ce nw ciarlir rovlawm. Niamtai lo nug newtu dxhai hauvtxaj tia, "Maiv, vauv pua nyob hauv koj lawm na?"
Tuam pojniam teb tia, "Nw tsi nyob lawm a."
Lirntawd nw niamtai thiaj jeegtaur tseeb tia tu puatar lo khuj kuvnyiaj yog nw tiag. Niamtai thiaj mu hai raur cov tubdhiarnums hauv nroogtxog zaj nor. Lawd thiaj muab nw ntemu kawr lawm, thiab lawm tavnov tsipaub tia xyov nw uar ca lawm.

Ntawm kwvtij ma peb sib hlub kawg, tabsi tim txoj kevcair tsi haumsiab. Lirnor kuv thiaj taur coj Tub thiab Txhim nrog kuv tuaj raurtebchaw thib peb thiab tsor lawd tseg rov tomqab. Peb sawvkev lub cuajhlintuj tim 24, 1983; thiab siv sijhawm 45 hnubs thiaj tswm Thaibteb. Pebtuaj txog Yeej Thojnam Vibnai hnubtim 11, lub 11 hlintuj tib xyoo ntawd.
Lub sijhawm tuaj nyob hauv Yeej, kuv kuj uarhaurlwm qhor merji raurESF; thiab yuavpojniam tu peb lo niamyaur, kuv pojniam niajhnubnor,huruar Pliab Vaj, ua yog Yawmtxiv Xaivkhwb Vaj niamnrab tu dxhaihlob. Timtsi muaj ntaub noj ntawv hau thiawv gag tebchaw, lirnor hnubtim 26,lub 6 hlirntuj 1986, peb thiaj taur tsivmu raur lub Yeej Thojnam ChiangKham, thiab taur nyob ntawd taur peb hlis thiaj taur tuaj raur Pha-natNikhom.
Kuv tuaj raur tebchaw Amerrika nor xyoor 1987, lub 9 hlintuj tim 1txog hnubtim 4, tsaw thawj lub tshavdavhlaur nyob Tacoma, Seattle. Dhaurntawd lo hor txua nyob-hoom lo raur Los Angeles, thiab mu nrog tu muamthiab yawgyij Nomlwm Vaj nyob Hugton Beach taur ib hli ntaur thiajmam lo nyob Fresno txog niajhnubnor.

Kwvtij, yov kom sawvdaw taur lo nyob uarker uar ib zog lir qubthaum-ub nyob Bavpej ce tsi muaj lawm, raurqhov lub xeebceem neeg nthuavloj zu teebmeems tsikem fab kevtseevtsim lo kevnhiav noj lo kuj muajntaur zuj zu. Lirnor nw thiaj poob raur Hmoob lo pivtxojlug ua ibtxhi haitia, "Txawm kwvtij yov sib coj lo lub teb lub chawr tsi coj ce sawv-dawyeej coj tsi taur lo uarker." Qhov nor txhai hai tia, ib leeg nyiam,txawj, paub... lawm ib yam. Ntawm qhov koj khwv taur noj, kuv lo nyob kuvkhwv tsi taur noj lo muaj; lo ntawm qhov koj nyiam kuv hor tsi nyiam lomuaj, thd. Lirntawd, ib leeg thiaj coj tsi taur ib leeg lo nyob uarkerlir qub thaud lawm. Thaum-ub ma yog tsovrog uar kom sawvdaw tawg boj,tabsi nimnor yog kevkhwv noj.
Lirnor txawm nimnor ib leeg yov nyob ib rab teb, ib leeg yov nyob ibroog ntuj; thiab txawm ib leeg yov nyob ib txog kevcair lo kuj tsi uarca, tsuav pebtxoj kevkwv kevtij ntawm peb ib tserneeg tseem nyob lir qubxwb ce taur lawm. Kuv ma ncog nej kawg-gau thiab hlub nejtasiabnrhor, tabsi kuv yog ib tug neeg tsi muajhmoor, kuv txomnyem, kuvtsi muaj ib yam dabtsir yov pab lo pub taur raur nej, kuv tsua muaj lubtswvyim thiab lub siab nor fir ciar raur nej txhuarleej txhuartu tia kuvhlub nej gauxwb. Thiab txawm kuv yov hai taur ntaur merji txog kuvtukheejhauv phaur ntawv nor lo thovtxim ntaur raurqhov kuv yog tu saur ce kuvtsua paub txij qhov kuv pom thiab paub xwb. Dhaur ntawd lawm kuv yov haitsi taur lirca; thiab txawm kuvtej lus saurs nor yov tsi yog qhov puavlawm lo thov zamtxim thiab raurqhov peb uar neeg nyob tsi txhuarfab. Qhovzoortshajplaw ma kuv xav kom nej twm kuv phaur ntawv nor ta, yog nej muajib yam dabtsir zoor thiab xav dxiv raurhauv peb phaur kwvhuam hai txogpeblub neej nor kom meejtseeb tshaj qub, lo nej yeejmeem saur xartuaj,kuv mam muab uar tib zoor khor raur; nw thiaj yov yog ib qhor meejtshajplaw.
Lirnor lor lu kawg nor kuv thiaj thov nquarhur tia txawm peb ncaimcev lo txhob ncaim siab, txawm peb yov ncaim siab lo thov txhob uardubnciab raurqhov muajhmoor kawggau peb thiaj yug taur lo uar kwvtij koomtib tug pog tib tug yawg uar ib tsim tu yeebncuab peb thiaj sibncaim, tabsi vim nw peb thiaj vammeej. Peb chimsiab kawggau, tabsi pebkuj zoorsiab kawg thiab.
Nw tsi yog yov ta raur peb tsevneeg xwb thiab, peb tseem yov taurncor txog pebcov kwvtij, neejtsars, thiab phoojywgs txhuarleej txhuatu uaibtxwm sib hlub, sib raw; thiab txhuartu kwvtij Hmoob ua taur txai txojkevtseg kwv tseg tij, tseg neeg tsav, tseg liaj tseg teb, tseg qoobtseg loor, tseg tsiaj tseg txhuv, thiab taur txai txoj kevtxom-nyem thiabkevkhorsiab ibyam lir peb huvtibsir.

Xaivkaub tu nrovkoob:
Yawg Xaivkaub yug nyob Loojhej lo Hawv Twjkum, Lotsua. Tomqab nwtxiv tuag tag, taur muab nw niam raur Yawg Nomrwg; thiab tomqab cov lausnor tuag tag lawm. Nw thiaj taur nrog Yawg Fav thiab Yawg Tshua ua yog ibcor kwvtij tib tug dab-qhua sir nyob.
Thaum nw hlob tiav hlua, nw taur mu yo Yawmtxiv Faivlwb Lauj tudxhai huruar Mab tham, thiab coglu yov sib yuav. Tabsi yawmtxiv hnov, nwtxawm cem yawg tia, "Nyuag Kaub qa turqab, turtwv lir ntawd e tseem haitia yov tuaj yuav luagtej dxhai. Kej tsi muab raur nw kiag!"
Lub sijhawm ntawd Yawmtxiv Faivlwb uarneej zoor heev, ho Yawg mapluag kawgkiag. Lirnor Yawg xavlo tursiab tazog, Yawg Xaivxwm thiab Yawgthiaj taur txiv-tximsiab mu raw cov kwvtij nyob Phwvxawm, ua yog YawgZamblooj thiab Yawg Nom-lwm. Gawd u txog nram Zo Ban Xaab xwb,Yawmtxiv Faivlwb hor tsor neegs tuaj raw thiab hai tia, "Kaub, koj txhobkhiav. Yawg Faiv hai raur wb tuaj hai raur koj tia yog koj muaj-siab yuavYawg tu dxhai lo kom koj rovqabmu, Yawg yeej yov muab raur koj xwb."
Yawg Xaivxwm thiab Yawg thiaj taur coglu raur ob tugs tubfixov ntawdtia, "Saib nebtej lu nor pua muaj tiag lo neb uar neb lu tuaj dag wb xwb?Yog tia muaj tiag, txau wb rovqab lo wb mam rov; ho yog tsi muaj ce uarlirca lo wb yov mu wb."
Gawd thiaj teb tia, "Muaj tiag lau! Tej lus nor tsi yog wb uar wblus tuaj dag neb. Yeej yog Yawg tsor wb tuaj raw neb ntag hov."
Lirnor gawd thiaj taur txiavtximsiab rovqablo tsev, thiab lo bajneegs mu thov lir hai. Yawmtxiv Faivlwb kuj muab tiag lir cov lus ob tugstubfirxov hai tiag. Txij thaum ntawd lo thiaj taur Pog lo raur Yawg. Gawdthiaj raursiab jor uarneej. Thawg, Yawg thiaj raiuar ib tugneeg-bluarnuj ibyam lir nw yawmtxiv nyob raur lub Zo Keebkhoi.
Nimnor tsi muaj neeg nyob lub zo nor lawm, tabsi cov Hmoob Niag Moolo Looj-hej kuj tseem paub Yawg Xaivkaub zoor, thiab tseem hur rawv lubzo nor uar Zo Xaiv-kaub-Keebkhoi Zo Xaivkaub lo Xaivkaub Zo Keebkhoi, loLeemkhabxab.

Kuar zaub juab ua tsor tsi tau tseg:
Txij thaum Yawg Phanya Tubbi Li Foom lo uar nom, nw taur tsimtxompebcov Hmoob lawm tsi tub, xwlir bluar neeg yuav nyiaj, tuar neeg povtsegyamtsi muaj txim txhaum ywjsiab, thd. Lirntawd nw thiaj taur bluar pebtsevneeg poob:

Thawj zaug:
- Yawg Txhiajsuav thiab kuv txiv (Yawg Tswvxab) raug nte cojmukawtaur 7 hnubs;
- Poob 100 choj nyiaj dawb (nyob raurhauv taur muab 1 choj raurBliajtsawb Li ua yog Nomkhwb yawmtxiv uar tu pab mu hai thiab tsor gawdtawm. Xam tanrhor yog 101 choj), thiab
- 7 rabs phoms Hmoob.
Zaum ob:
- Nyiajlwm thiab Sooblwj raug nte cojmu kawr;
- Poob 40 choj nyiaj dawb,
- 15 tugs buars, thiab
- 10 tus sams nyuj. 
Saykao THOJ
 
109 Note from Txiv Xeeb:

Faivsuav yog ib ntawm peb leegs neegs ua Neejtswb mu to pem lub XeevFoorxamli lo thiab hai yog Yawg Gaujsuar ib tug kwvtij niamtxiv yug ibplab, hu ua XovChoo, ua hlar Dej Liab thiab Dej Juab lo ploj lawm.
Thaum lawd lo muaj peb yigs xwlir Faivsuav, Nyiajblhaib, thiab Xab.
Nyobraurntawm lawd peb leegs nor Faivsuav thiaj yog txiv xwb; ho gawd obtugs yog lawm tub lawm. Xovxwm kuj ploj tag thiab tsi paub tia ob tugstubs nor duar qhovtwg lawm. Tamsinor Faivsuav tshuav ob tugs tubs huruarPov thiab Xeeb thiab tupuav muam. Pov lo Juabpov, tamsinor tseem nyobtebchaw Blog. Nw muaj pojniam-mernyuams tibsir lawm. Ho Xeeb, tuaj nyobraurpem Wisconsin thiab puavleej muaj pojniam-mernyuams tibsir lawmthiab. Nw muaj xyar tus mernyuams. 
Xov Choo THOJ
 
110 Bought house in Sydney 19991.
Bakery 
Tub TONGPAO
 
111 Tuag thaum hluas lawm. Tsis muaj poj niam menyuam. Daub TSAB
 
112 Yawg Ntxov yog phaj tub ntawm Yawg Dawb, TSAB Tshwm Tshav. Ntxov TSAB
 
113 Tshu Nus TSAB Tshwm Tshav tsa cuab tsa yim thiab muab hloov txia los ua Tsab Tshwm Tshav lawm Nyiaj Kaub TSAB
 
114 Kwv tij sau uas yog Tshuas Nom (Tshuas Xab) thiab Txoos Hwj ib phaj). Txwj Nob TSAB
 
115 Xaiv Nus yog cov Tsab Pos Xaiv Nus TSAB
 
116 Xov Lwm yog ib tug yawg Puab Yib uas los txia ua Hmoob lawm. Xov Lwm TSAB
 
117 At least one living individual is linked to this note - Details withheld. Niam N.T. VAJ, Hlob
 
118 At least one living individual is linked to this note - Details withheld. K. VONGKOTRATTANA
 
119 -Married to Ntxawm Muas and then divorced. (Tsis paub) XYOOJ
 
120 Ms. Nob Yaj was first married to Mr. Xov Txiab Muas. After Mr.Xov Txiab Muas died, she remarried to Mr. Vam Xeeb Muas, wholater on also died in battle. Ms. Nob Yaj became a widow and lived to support all her children. Nob YAJ
 
121 Researcher and recording keeping of the various Moua Clans. Source: Cov tsev neeg Hmoob MUAS
 
122 Ntxoov Kaim Xov Txiab Source: Piav Qhia
 
123 Ntxoov Thoj Xov Txiab Source: Piav Qhia
 

      «Prev 1 2 3